Bezpečnostné znalosti súvisiace s detektormi úniku plynu
1. Aká je dolná medza výbušnosti?
Koncentrácia horľavých plynov je príliš nízka alebo príliš vysoká a nie je nebezpečná. Horí alebo exploduje len vtedy, keď sa zmieša so vzduchom a vytvorí zmes, alebo presnejšie, keď sa stretne s kyslíkom a vytvorí určitý podiel zmesi. Horenie je prudká oxidačná reakcia sprevádzaná luminiscenciou a zahrievaním, ktorá musí mať tri prvky: a. Horľavý materiál (plyn); b, pomocný prostriedok na spaľovanie (kyslík); c, Zdroj vznietenia (teplota). Spaľovanie horľavých plynov možno rozdeliť do dvoch kategórií. Jedným z nich je difúzne spaľovanie, ktoré sa týka miešania a spaľovania prchavého alebo uniknutého horľavého plynu zo zariadenia, keď sa stretne so zdrojom vznietenia. Ďalším typom spaľovania je spaľovanie horľavého plynu zmiešaného so vzduchom, ktoré je intenzívne a rýchle, zvyčajne vytvára obrovský tlak a zvuk, známy aj ako výbuch. Neexistuje striktný rozdiel medzi horením a výbuchom. Autoritatívne oddelenia a odborníci vykonali analýzu horenia a výbuchu na aktuálne objavených horľavých plynoch a sformulovali limity výbušnosti pre horľavé plyny, ktoré sa delia na hornú medzu výbušnosti (UEL) a dolnú medzu výbušnosti (LEL)? ). Pod dolnou hranicou výbušnosti je obsah horľavého plynu v zmesi nedostatočný na to, aby spôsobil horenie alebo výbuch, a nad hornou hranicou je obsah kyslíka v zmesi nedostatočný na to, aby spôsobil horenie alebo výbuch. Okrem toho spaľovanie a výbuch horľavých plynov súvisí aj s faktormi, ako je tlak plynu, teplota, energia vznietenia atď. Hranica výbušnosti sa všeobecne vyjadruje ako objemová percentuálna koncentrácia.
2. Národné predpisy o produktoch pre miesta s nebezpečenstvom výbuchu
Krajina má prísne definície miest výbuchov. Podľa najnovšej definície GB3836.2-2000 (ekvivalent medzinárodnej normy IEC 60079-1) od autoritatívnej-certifikačnej agentúry na ochranu proti výbuchu v Jiamusi sú miesta odolné proti výbuchu- rozdelené do troch zón: Zóna 0, Zóna 1 a zóna s najčastejším výskytom výbušnín a Zóna 02. výbušné zmesi plynov za normálnych okolností; Zóna 1 sa vzťahuje na miesta, kde sa za normálnych okolností môžu vytvárať výbušné zmesi plynov; Zóna 2 sa vzťahuje na miesta, kde výbušné zmesi plynov vznikajú len za abnormálnych podmienok. Podľa národných predpisov sa prístroje používané v{17}}nevýbušných priestoroch delia na{18}}detekčné{18}nástroje, prístroje na detekciu vnútornej bezpečnosti a prístroje na detekciu zvýšenej bezpečnosti. Prístroje na testovanie vnútornej bezpečnosti sa musia používať v zóne 0 a krajina má mimoriadne prísne testovacie požiadavky na takéto prístroje; Zóna 1 môže používať vnútornú bezpečnosť alebo typ ochrany proti výbuchu; V zóne 2 možno použiť iskrovo bezpečné, explozívne{21}}nástroje alebo nástroje so zvýšenou bezpečnosťou. Národný symbol pre formy bezpečnostných detekčných prístrojov-odolných voči výbuchu je nasledujúci:-bezpečný typ „d“; typ iskrovej bezpečnosti „ia“ a „ib“; Zvýšená bezpečnosť typu „e“, pretlak typu „P“, olejová náplň typu „O“ atď. Národné predpisy klasifikujú výbušné látky do troch kategórií: Trieda I - banský metán; Trieda II - Výbušné plyny, kvapalné pary a hmla; Trieda III - Výbušný prach, vlákna. Medzi nimi krajina klasifikuje výbušné látky triedy II do štyroch úrovní na základe ich schopnosti prenosu výbušnín: I, IIA, IIB a IIC. Úroveň IIC má najvyššiu výbušnú prenosovú schopnosť, a preto je najnebezpečnejšia. Národná norma špecifikuje zoskupenie teplôt vznietenia a teplota vznietenia výbušných zmesí plynov sa vzťahuje na teplotný limit, pri ktorom sa môžu vznietiť. Teplota vznietenia je rozdelená do šiestich skupín T1~T6 a výbušná zmes plynov na úrovni T6 je najnebezpečnejšia. Štát vykonáva prísne testovanie bezpečnostných prístrojov, testuje každý model prístroja od každého výrobcu podľa jeho aplikovaného stupňa nevýbušnosti a po absolvovaní inšpekcie vydáva certifikát o nevýbušnosti.
