Aké sú názvy častí mikroskopu
1. Zrkadlová základňa: Je základňou mikroskopu, ktorá podopiera celé telo zrkadla.
2. Zrkadlové rameno: Časť, ktorú držíte v ruke pri prevzatí a umiestnení mikroskopu.
3. Tubus objektívu: pripojený k prednej a hornej časti ramena zrkadla, horný koniec tubusu objektívu je vybavený okulárom a dolný koniec je vybavený konvertorom objektívu.
4. Stolík: Pod tubusom objektívu sú dva tvary, štvorcový a okrúhly, na umiestnenie sklenených preparátov. V strede je svetelný otvor a na oboch stranách sú prítlačné spony na upevnenie sklenených vzoriek.
5. Uzávierka: Sú na nej okrúhle otvory rôznych veľkostí, ktoré sa nazývajú clona. Nastaviteľná intenzita svetla.
6. Hrubá zaostrovacia skrutka: Stolík sa dá rýchlo a výrazne zdvihnúť a spustiť a vzdialenosť medzi šošovkou objektívu a preparátom sa dá rýchlo upraviť tak, aby sa obraz objektu objavil v zornom poli. Nájdite predmety.
7. Špirála jemného zaostrenia: Stolík sa dá pomaly zdvíhať a spúšťať a väčšinou sa používa pri použití zrkadiel s vysokým zväčšením, aby sa získal jasnejší obraz objektu.
8. Reflektor: Je namontovaný na základni zrkadla a možno ho otáčať v ľubovoľnom smere. Má ploché a konkávne strany. Konkávne zrkadlo má silný kondenzačný efekt a je vhodné na použitie pri slabom osvetlení. Ploché zrkadlo má slabý kondenzačný efekt a je vhodné na svetlo. Použite, keď je silný.
9. Okulár: zväčšenie obrazu objektu. Čím je okulár dlhší, tým je zväčšenie menšie.
10. Objektív: na zväčšenie obrazu objektu. Čím dlhšia je šošovka objektívu, tým väčšie je zväčšenie.
Zmeny vo zväčšení obrázku objektu a počte buniek v zornom poli
1. Výpočet zväčšenia obrazu objektu mikroskopu
Zväčšenie obrazu objektu=zväčšenie okuláru × zväčšenie šošovky objektívu.
2. Zmeny v počte buniek v zornom poli
(1) Zmenu počtu buniek v rade možno vypočítať podľa zákona, že zväčšenie je nepriamo úmerné zornému poľu.
(2) Zmenu počtu buniek v kruhovom zornom poli možno vypočítať podľa zákona, že rozsah pozorovaného objektu je nepriamo úmerný druhej mocnine zväčšenia.
